Aké pokuty vám hrozia, ak daňové priznanie nestihnete podať alebo nezaplatíte daň z príjmov včas ?

Ak vám vznikla povinnosť podať daňové priznanie, máte povinnosť podať ho do troch kalendárnych mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia, teda spravidla do konca marca. Do uplynutia tejto lehoty, je možné si predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri mesiace. Daňovníci so zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí si môžu lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť až o šesť mesiacov.

V tejto lehote musia podnikatelia daňové priznanie nielen podať, ale daň z príjmov aj zaplatiť, inak hrozia nemalé sankcie.

V súvislosti s porušením povinnosti v stanovenej lehote podať daňové priznanie a zaplatiť daň z príjmov môže dôjsť k nasledujúcim situáciám:

1. podnikateľ podá daňové priznanie, ale nezaplatí daň z príjmov,
2. podnikateľ zaplatí daň z príjmov, ale nepodá daňové priznanie,
3. podnikateľ nepodá daňové priznania a nezaplatí ani daň z príjmov.

Ak podnikateľ v lehote na podanie daňového priznania nezaplatí daň z príjmov, daňový úrad mu vyrubí úrok z omeškania. Na výšku tohto úroku má vplyv výška dlžnej sumy dane z príjmov, základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a počet dní omeškania platby. Úrok z omeškania daňový úrad nevyrubí, ak v jednotlivom prípade nepresiahne 5 eur.

Čím skôr podnikateľ daň z príjmov zaplatí, tým bude úrok z omeškania nižší.

Pri výpočte úroku z omeškania sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku. V prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania do 30. júna 2016 je týmto dňom pre určenie úrokovej sadzby 1. júl 2016. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok za každý deň omeškania, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane. Za deň platby sa pri bezhotovostnom prevode z účtu považuje deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu, a pri platbe v hotovosti deň, keď pošta alebo zamestnanec daňového úradu hotovosť prijal alebo prevzal. Klasickým príkladom môže byť prípad, ak podnikateľ mal predĺženú lehotu na podanie daňového priznania (30. jún), avšak do tohto termínu nestihol zaplatiť daň z príjmov. Daň bola vo výške 3 000 €, zaplatil ju až 30. júla 2016. Podnikateľovi vznikol úrok z omeškania za 30 dní. Štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej 1. júla 2016 nedosahoval 15 %, preto sa použije sadzba 15 %. Podnikateľ zaplatí úrok vo výške 36,98€ (3 000 x 0,15 x 30/365).

Ak podnikateľ daň z príjmov nezaplatil, môže ho daňový úrad vyzvať, aby daňový nedoplatok zaplatil v ním určenej náhradnej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Daňový úrad je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch nezaplatenia daňového nedoplatku. Ak ani napriek výzve nie je daňový nedoplatok zaplatený, môže správca dane použiť niekoľko nástrojov na jeho vymáhanie, ako napr. záložné právo na majetok vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka, či dokonca o daňové exekučné konanie. Môže sa taktiež jednať o trestný čin s možnosťou odňatia slobody až na osem rokov. V prípade, že výška daňového nedoplatku presiahne 170 eur, bude subjekt zverejnený aj v zozname daňových dlžníkov na stránke Finančnej správy Slovenskej republiky.

Za nepodanie daňového priznania v lehote na podanie daňového priznania daňový úrad uloží podnikateľovi pokutu od 30 eur do 16 000 eur, navyše sa tento čin považuje za správny delikt. Pokuta vám bude s určitosťou uložená minimálne vo výške 30 eur. Jej uložením Vám však táto povinnosť podať daňové priznanie nezaniká.

Ak nepodáte daňové priznanie v stanovenej lehote, daňový úrad vás vyzve na jeho podanie a zároveň vám aj stanoví lehotu, do ktorej si túto povinnosť musíte splniť. Po neuposlúchnutí, vám bude uložená pokuta vo výške od 60 eur do 32 000 eur. Nasledovať bude určovanie dane podľa pomôcok, pričom zapríčinenie takéhoto postupu sa považuje za ďalší správny delikt s osobitnou pokutou. A teda okrem vyrubenej dane bude nutné zaplatiť aj pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní zo sumy dane určenej daňovým úradom podľa pomôcok. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške 10 % ročne zo sumy dane určenej správcom dane podľa pomôcok. Táto pokuta sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok.

Najvyššie pokuty prirodzene hrozia vtedy, ak si subjekt v stanovenej lehote nesplní ani jednu z povinností. Sankcie za takéto konanie budú kombináciou tých, ktoré sme uviedli v článku vyššie. Jedna časť sankcie bude spočívať v podobe pokuty za nepodanie daňového priznania a druhá časť bude v podobe úrokov z omeškania za nezaplatenie dane.