Zrušenie zdravotných odvodov (aktuálne vo výške 14%) znamená aj zrušenie súčasného stropu preddavku na poistné, ktorý sa platí z vymeriavacieho zákonu ktorým je najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca (za rok 2015 sa poistné vypočíta maximálne zo sumy 49 440 eur, v roku 2016 najviac zo sumy 51 480 eur). Dane sa však budú platiť z celej výšky.

Ak bude firma vyplácať dividendu inej firme do daňového raja, mala by z nej zraziť daň vo výške 35 %. Ak slovenská firma dostane dividendy od daňovníka z daňového raja, mala by tieto dividendy zdaniť v daňovom priznaní takou istou sadzbou dane.

Ministerstvo financií tiež navrhuje zaviesť finančnú náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu DPH počas daňovej kontroly, zvýšiť sa majú aj paušálne výdavky pre živnostníkov.

V tejto lehote musia podnikatelia daňové priznanie nielen podať, ale daň z príjmov aj zaplatiť, inak hrozia nemalé sankcie.

V súvislosti s porušením povinnosti v stanovenej lehote podať daňové priznanie a zaplatiť daň z príjmov môže dôjsť k nasledujúcim situáciám:

1. podnikateľ podá daňové priznanie, ale nezaplatí daň z príjmov,
2. podnikateľ zaplatí daň z príjmov, ale nepodá daňové priznanie,
3. podnikateľ nepodá daňové priznania a nezaplatí ani daň z príjmov.

Ak podnikateľ v lehote na podanie daňového priznania nezaplatí daň z príjmov, daňový úrad mu vyrubí úrok z omeškania. Na výšku tohto úroku má vplyv výška dlžnej sumy dane z príjmov, základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a počet dní omeškania platby. Úrok z omeškania daňový úrad nevyrubí, ak v jednotlivom prípade nepresiahne 5 eur.

Čím skôr podnikateľ daň z príjmov zaplatí, tým bude úrok z omeškania nižší.

Pri výpočte úroku z omeškania sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku. V prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania do 30. júna 2016 je týmto dňom pre určenie úrokovej sadzby 1. júl 2016. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok za každý deň omeškania, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane. Za deň platby sa pri bezhotovostnom prevode z účtu považuje deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu, a pri platbe v hotovosti deň, keď pošta alebo zamestnanec daňového úradu hotovosť prijal alebo prevzal. Klasickým príkladom môže byť prípad, ak podnikateľ mal predĺženú lehotu na podanie daňového priznania (30. jún), avšak do tohto termínu nestihol zaplatiť daň z príjmov. Daň bola vo výške 3 000 €, zaplatil ju až 30. júla 2016. Podnikateľovi vznikol úrok z omeškania za 30 dní. Štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej 1. júla 2016 nedosahoval 15 %, preto sa použije sadzba 15 %. Podnikateľ zaplatí úrok vo výške 36,98€ (3 000 x 0,15 x 30/365).

Ak podnikateľ daň z príjmov nezaplatil, môže ho daňový úrad vyzvať, aby daňový nedoplatok zaplatil v ním určenej náhradnej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Daňový úrad je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch nezaplatenia daňového nedoplatku. Ak ani napriek výzve nie je daňový nedoplatok zaplatený, môže správca dane použiť niekoľko nástrojov na jeho vymáhanie, ako napr. záložné právo na majetok vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka, či dokonca o daňové exekučné konanie. Môže sa taktiež jednať o trestný čin s možnosťou odňatia slobody až na osem rokov. V prípade, že výška daňového nedoplatku presiahne 170 eur, bude subjekt zverejnený aj v zozname daňových dlžníkov na stránke Finančnej správy Slovenskej republiky.

Za nepodanie daňového priznania v lehote na podanie daňového priznania daňový úrad uloží podnikateľovi pokutu od 30 eur do 16 000 eur, navyše sa tento čin považuje za správny delikt. Pokuta vám bude s určitosťou uložená minimálne vo výške 30 eur. Jej uložením Vám však táto povinnosť podať daňové priznanie nezaniká.

Ak nepodáte daňové priznanie v stanovenej lehote, daňový úrad vás vyzve na jeho podanie a zároveň vám aj stanoví lehotu, do ktorej si túto povinnosť musíte splniť. Po neuposlúchnutí, vám bude uložená pokuta vo výške od 60 eur do 32 000 eur. Nasledovať bude určovanie dane podľa pomôcok, pričom zapríčinenie takéhoto postupu sa považuje za ďalší správny delikt s osobitnou pokutou. A teda okrem vyrubenej dane bude nutné zaplatiť aj pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní zo sumy dane určenej daňovým úradom podľa pomôcok. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške 10 % ročne zo sumy dane určenej správcom dane podľa pomôcok. Táto pokuta sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok.

Najvyššie pokuty prirodzene hrozia vtedy, ak si subjekt v stanovenej lehote nesplní ani jednu z povinností. Sankcie za takéto konanie budú kombináciou tých, ktoré sme uviedli v článku vyššie. Jedna časť sankcie bude spočívať v podobe pokuty za nepodanie daňového priznania a druhá časť bude v podobe úrokov z omeškania za nezaplatenie dane.

Elektronické schránky sú legislatívne upravené v zákone č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Zriadenie schránky vykonáva štát a jej zriadenie je bezplatné. V súčasnosti majú založené schránky všetky orgány verejnej moci, všetci podnikatelia a všetci občania, ktorí dosiahli vek 18 rokov. V prípade, ak je fyzická osoba súčasne podnikateľom alebo orgánom verejnej moci, alebo ak je orgán verejnej moci súčasne právnickou osobou, ktorá nevykonáva verejnú moc, elektronická schránka sa zriadi osobitne pre každé z uvedených právnych postavení. Špecifickým príkladom je notár, ktorému budú založené tri schránky. V konečnom dôsledku elektronická schránka predstavuje e-mailovú schránku zriadenú štátom, ktorá je zabezpečená občianskym preukazom.

Občania a fyzické osoby – podnikatelia (živnostníci) nebudú mať zriadenú elektronickú schránku ale môžu dobrovoľne kedykoľvek o ňu požiadať. Od 01.08.2016 bude všetkým firmám (právnické osoby) zrealizovaná povinná automatická aktivácia schránok na doručovanie, avšak prístup do nich je možný len elektronickým občianskym preukazom s čipom (s „klasickým“ občianskym preukazom vstup nie je možný).

Prostredníctvom schránky môžu podnikatelia posielať rôzne žiadosti, v opačnom režime úrady posielajú podnikateľom do elektronickej schránky rôzne oznámenie, upozornenia, výzvy. Z obsahového hľadiska budú mať schránky rovnaký právny účinok akoby bolo doručenie vykonané v listinnej podobe prostredníctvom pošty.

Prístup a disponovanie s elektronickou schránkou je špecifické hlavne z dôvodu, že štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu PO ešte nemajú elektronické občianske preukazy s elektronickým čipom a osobným bezpečnostným kódom (BOK). V s.r.o. takýto prístup majú všetci jej konatelia. Bez občianskeho preukazu s aktivovaným čipom nie je možný prístup do schránky a disponovať s ňou. Udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou a zmenu v týchto oprávneniach vykoná majiteľ schránky prostredníctvom na to určenej funkcie elektronickej schránky.

V súčasnosti pretrváva akési prechodné obdobie, počas ktorého ešte nebudú všetkým firmám doručovať orgány verejnej moci dokumenty elektronicky. Prechodné obdobie predstavuje interval, počas ktorého sa firma do svojej elektronickej schránky prvýkrát prihlási v čase od 01.08.2016 do 31.12.2016. V prípade ak sa firma do svojej schránky prihlásila pred 01. 08.2016, môžu jej úrady začať doručovať dokumenty elektronicky až vtedy, keď sa do svojej elektronickej schránky opäť prihlási od 01.08.2016 do 31.12.2016. Od 01.01.2017 ktorejkoľvek firme budú môcť byť úradné dokumenty doručované elektronicky, teda aj tej, ktorá sa do svojej elektronickej schránky ani raz predtým neprihlásila.

Do elektronickej schránky sa vstupuje prostredníctvom internetovej stránky www.slovensko.sk. Ako bolo vyššie spomenuté, prístup do schránky je možný s elektronickým občianskym preukazom s čipom (eID), ktorý sa používa s čítačkou čipových kariet. Bez občianskeho preukazu s aktivovaným čipom nie je možný prístup do schránky a disponovať s ňou. Dôležité je vybaviť si čím skôr občiansky preukaz s čipom, a to na oddelení dokladov Okresného riaditeľstva Policajného zboru alebo v kontaktných centrách Ministerstva vnútra SR.

Na základe oznámenia Finančnej správy zverejneného dňa 14. 07. 2016, Finančná správa zatiaľ nebude doručovať dokumenty do elektronických schránok daňovníkov na Ústrednom portáli verejnej správy www.slovensko.sk.

Usmernenie k postupu pri aktivácií elektronických schránok nájdete aj tu : https://www.vicepremier.gov.sk/wp-c…